Novoročné želanie

Šťastný finiš starého roku

a veľa zdravia, šťastia a úspechov

v tom novom Vám želá

Ironjozef a Trisport.sk

Running the Sahara Desert.

Myslíte, že triatlonisti sú drsňáci? Nech sa páči pozrite sem:
20. februára Charlie, Ray and Kevin dosiahli Červené more, len pár hodín pred západom slnka. Ich skúška trvala 111 dní a previedla ich cez 6 štátov: Senegal, Mauritania, Mali, Niger, Libya a Egypt. Podľa denného GPS záznamu odbehli 6920 kilometrov. Bojovali so zraneniami a extrémnou únavou, aby dosiahli svoj cieľ, ktorý ich zmenil navždy...
Viac o tomto počine sa dočítate tu: http://www.runningthesahara.com/

Tu sa dá pozrieť na mape, kadiaľ Charlie, Ray and Kevin bežali:
http://www.runningthesahara.com/map.html

Vianoce

Šťastné a veselé prežitie Vianočných sviatkov čitateľom

tejto stránky želá:

Ironjozef a trisport.sk

Ako vidí Macca Armstrongove šance v Kone?

Havajský víťaz z roku 2007 Chris McCormac sa vyjadruje v nasledujúcom interview o Lancovych šanciach v Kone.
Stručne:
"Nemyslím si, že Lance môže v kone vyhrať, ale môže zviesť solídny boj s niekym ako je Chrissie Wellington."

Zdroj:http://triathlon.competitor.com

Tacx I-Magic - ideálny indoor tréning pre cyklistu

V našich klimatických podmienkach máme naozaj probém, čo s cyklistikou v zime. Ideálnym riešením je cyklotrenažér Tacx I-Magic. Nie je to nuda, pretože výborne spracované real life videá a virtual reality vás vtiahnu do stredu diania a jednoducho sa indoor tréningom bavíte. Teda pokiaľ ste silné povahy :)))). Treba ovšem počítať, že to nie je také jednoduché ako na reklamnom videu, na dvojhodinovú jazdu potrebujete minimálne 2 litre jonťáku a musíte počitať s tým, že ešte o niečo viac z vás vykvapká na podlahu. Ale ste v teple, nespadnete (možno) a nemali by ste dostať defekt (ja som už jeden dostal). Navyše máte všetky dáta pod kontrolou, tepy kadenciu, waty, proste všetko. Ale dosť rečí, stačí pozrieť na video a viete všetko.

Viac na http://www.tacx.com/
A komu by nestačil I-Magic je tu ešte novinka Bushido.
http://www.tacxbushido.com/en_bushidoclip.html

Chcete byť najlepší triatlet na svete?

Dá sa to. Stačí sa zúčastniť pretekov svetovej série WT1. Nie je to žart. Čo je to za projekt. Je to zase výtvor známeho autora Bigmana Mgr. Romana Jaroša. Czech Bigman už nebol dosť a tak je treba expandovať po všetkých kontinentoch. A tak celé podujatie World Triathlete začína na pupku celého sveta :) v Slovenských Látkach-Mlákach pod Prašivou. Prvým pretekom bude pretek v zimnom triatlone. Bližšie informácie, ako sa stať najlepším triatletom na svete nájdete na: http://www.worldtriathlete1.cz/
Bojovať by sa malo o 40000Eur, ktoré by sa mali rozdeliť medzi 20 najlepších a vyhodnotenie by sa malo konať na ďaľšom svetoznámom mieste v Nymburku.

Čo dodať, som nesmierne šťastný, že konečne bude na Slovensku aj v Čechách pretek svetovej série, dokonca aj slávnostné vyhlásenie sa udeje v tomto TOP triatlonovom regióne :))).

Radioshack predstavil bicykle pre sezónu 2010.

Americký tím Radioshack predstavil po zložení tímu, dresoch ak bicykle na ktorých budú jazdiť. Alebo aj nie, ako je známe Lancovi, ten bude do poslednej chvíle špekulovať nad každým detailom svojich a teda možno aj tímových bicyklov a je celkom pravdepodobné, že na Tour 2010 sa objavia na úplne nových bicykloch – ako sa to už neraz stalo.

Kompetnú fotogalériu nových silničiek si možno pozrieť tu:
http://www.facebook.com/album.php?aid=167033&id=198875903295
Ako vidieť, tím získal nie len najlepších cyklistov, hviezdy aj domestikov, manažéra Bruyneela ale zobral so sebou aj značku bicyklov Trek. Darmo americký tím predsa bude jazdiť na americkom materiáli – kombinácia Trek a doplnky Bontrager, je overená a vyhrala 8x Tour – tak prečo nie. Chudák Astana – na čom len budú jazdiť ?
A ako to bude s časovkárskymi špeciálmi? To podľa mňa nevie nikto. Astana mala minulý rok jazdiť na najnovšej verzií Trek Equinox, ale nakoniec na Tour bolo všetko inak. Staré Equinoxy zostali pre zvyšok tímu a Lance s Albertom vyfasovali úplne nové špeciály. A asi boli také tajné a nové, že sa ušli iba týmto dvom jazdcom.
Viac na:
http://www.teamradioshack.us/after-the-jersey-comes-the-bike-design/

Equinox TTX bol pôvodne tímovou časovkárskou kozou Astany 2009

Lance a Alberto nakoniec jazdili časovky na TdF na novej koze

Na tomto išiel Lance časovku v Annecy. Číslo 1274 nie je žiadny výrobný kód, ale počet dní, ktoré Lance nepretekal.

A na tomto išiel Lance prológ, alebo skôr prvú časovku v Monacu.

Lance" v práci" v Monaku

A v Annecy.

Už je to na betón.

Tak už je to na betón. Od 15.2.2010 sa voláme http://www.trisport.sk/
Ďakujem vám a obzvlášť Marekovi Nemčíkovi, ktorého invencia aj pracovný zápal boli priam "gulervúce" - akoby sám povedal - aj keď sa mu nový design nepáči:))).
Teraz už iba držať palce, aby sa všetkým darilo, nech je stránku čím plniť.

Vaša triatlonová stránka

Ako som už na začiatku písania na tejto stránke naznačil, toto riešenie som považoval iba za dočasné. Už sa definitívne pracuje na novej stránke, alebo lepšie povedané na definitívnej podobe triatlonovej stránky. Nie je to jednoduchý proces, ale predsa som sa do toho pustil. Nebude to ľahké, ale chcem vytvoriť stránku, ttorá bude plná informácií pre triatlonistov, cyklistov, bežcov a plavcov. Odhadovaný termín spustenia stránky by mal byť 15.02.2010.
Stránka by mala mať nasledujúcu podobu:

Takto by mala vyzerať celá a horné menu ešte raz a detailnejšie:

Nie je to nič prevratného, ale najpodstatnejší bude obsah.

Stránka by mala obsahovať články, rozhovory, fórum(podobné ako na běhej.com), archívne vyhľadávanie, blogy, kalendár akcií, výsledkový servis a miesto na dohadovanie priateľských spoločných tréningov, cyklistických a lyžiarskych výjazdov a podobne.

Na Slovensku fungujú zatiaľ iba klubové stránky, tento portál by mal byť nadklubový a česko-slovenský. Aj písaný by mal byť v oboch jazykoch - aspoň by som bol rád.

Týmto by som Vás chcel poprosiť o vaše názory, rozprúdiť diskusiu o tomto pokuse, poprípade poradiť, alebo pomôcť. Bude to stránka pre Vás a o vás, jednoducho o našej záľube.

Na začiatok by som potreboval vymyslieť dobrý názov. Ja som stránku nazval pracovne

100%TRIATHLON. Čo si o tom myslíte? Aký názov by mala mať vaša (dúfajme) obľúbená stránka?

A potom je tu otázka LOGA stránky. Ja skúsim niečo vytvoriť, ale ja mám skôr hnus ako vkus, takže aj toto by malo byť podrobené tvrdej, konštruktívnej kritike a diskusii.

TAK ČO? POMôŽETE?

Mizuno Harrier 2 – terénny test.

Minulý týždeň som odtestoval nové botičky do terénu Mizuno Harrier 2.
Sú to klasické crossovky, pomerne ľahké a po obutí mi perfektne sadli na nohu. Žiadne tlačenie, ani pred, ani počas behu.

Tieto botky som chcel na kratšie intenzívnejšie behy v teréne – doslova v blate, bahne... .
Minulý týždeň bolo naozaj počasie na poriadny test – dážď, kopa blata. Doteraz som behával v teréne buď vo vybúchaných asfaltových botičkách, alebo v crossovkách Saucony Omni 5TR. Nevyhovovalo mi ani jedno. Asfaltovky nemajú na blate žiadnu trakciu a preto sú na rýchle behy nepoužiteľné, a Saucony už majú hodne za sebou (toto by bola ich štvrtá zima) a tak už sú mierne opotrebované. Na ich obhajobu musím dodať, že mi slúžili vynikajúco, mali solídnu trakciu a hlavne boli nepremokavé, len mi občas spôsobovali otlaky. Po pravde sú to botky určen é do tých najťažších podmienok, ako je sneh a blato so snehom.
Ale späť k Harrierom 2.

Odbehal som s nimi 3 tréningy, každý iný. Prvý boli rýchle výbehy kopcov (1km, prevýšenie 110m), druhý tempový beh v kopcovitom teréne a tretí voľný beh na 16km s prevýšením 311m. Celkovo som v nich nabehal cca. 35 kilometrov.

A aké sú. Sú presne také, čo som od nich požadoval. Ľahké, s vynikajúcim záberom aj v blate, proste výborné. Niekedy som mal s novými botkami problémy, ale tieto sedeli ako uliate. Jediné, čo je ich nevýhoda je to, že nie sú nepremokavé, ale to som vedel a neriešil som to. Sú to proste crossovky na rýchly beh v teréne a tam sa nepremokavosť nerieši. Akcelerácia, prudké otočky a brzdenie je v nich vynikajúce.

Uvidím ešte ako to bude s trvanlivosťou, ale dúfam, že o nej budem písať až čo najneskôr, po vyčerpaní ich fyzickej životnosti.

Lanceho prvý comeback 1999

Po dlhej liečbe, chemoterapií a množstve vyšetrení sa v roku 1998 vrátil k bicyklu a podpísal kontrakt s tímom US Postal. Jeho vychudnutá postava mu však nepomáhala k získaniu predošlých výsledkov. V priebehu liečby stratil všetku svalovú hmotu. Začal spolupracovať s novým trénerom, Johanom Bruyneelom, ktorý mu dodal potrebnú motiváciu, zmenil tréning a prípravu a zlepšil jeho techniku. Jeho snom sa slala staré dáma - Tour de France.

Pretekať začal už v druhej polovici roka 1998. Vyhral preteky okolo Luxemburska, Rheinland-Pfalz Rundfarht v Nemecku a Cascade Classic v Oregone. A hlavne skončil 4. na Vuelta Espana. To bol obrovský prísľub, že by sa z neho mohol stať výborný pretekár pre dlhé etapové preteky. Hlavným cieľom pre rok 1999 bola Tou de France. Strávil jar tréningom v Európe v Alpách a Pyrenejach. Vedel, že prežiť tieto preteky nie je žiadna zábava a dôjsť do cieľa a vyhrať vyžaduje extrémny tréning. Armstrong vtedy povedal: „Rakovina je najlepšia vec, čo sa mi mohla prihodiť. Pred tým, ako som ochorel, som sa nestaral o stratégiu, taktiku, alebo tímovú prácu – ale nikto (nehľadiac na je schopnosti) sa nestane veľkým cyklistom bez zvládnutia týchto aspektov športu. Keď prišiel štart pretekov Armstrong bol pripravený. Štartové pole síce oslabené o dve najväčšie hviezdy cyklistiky Jana Ullricha (zranenie) a Marca Pantaniho (podozrenie z dopingu), ale pred Lancom stála aj tak obrovská výzva. Ešte pred štartom ušili Bruyneel s Armstrongom taktiku ktorá viedla k víťazstvu. Lance vyhral hneď úvodný prológ na 8,2km trati, kde vylepšil Indurainov rekord o 10 sekúnd. Po prvý krát v kariére si obliekol žlté tričko na Tour. 8. etapa bola individuálna časovka a Lance ju vyhral a dostal sa opäť do žltého, ktoré musel pred tým odovzdať v rovinatých etapách.

9. etapa do Sestriére bola prvá naozajstná skúška. Nikto neveril, že Armstrong bude rovnako dobrý ako v časovke aj v kopcoch. Taktika ostatných tímov bola jednoduchá – neustále atakovanie, až kým ho nezlomia. Podarilo sa im dokonca totálne rozobrať celý tím US Postal a Armstrong zostal pod posledným 8 kilometrovým stúpaním sám so stratou 32 sekúnd na čelo. Ale napriek predpokladom, Armstrong nastúpil, stiahol stratu, preletel okolo prvých pretekárov a prirútil sa do cieľa etapy ako prvý. Po tejto etape mal náskok v celkovej klasifikácií viac ako 6 minút. LAnce vedel, že jediná vec, ktorá by ho mohla pripraviť o jeho prvé víťazstvo na Tour je predposledná 19. etapa vo Futuroscope - druhá individuálna časovka. Tu sa dá ľahko stratiť všetok náskok, ktorý si pracne vybudoval v kopcoch a predchádzajúcich časovkách. Ale Lance preletel trať vo Futuroscope vo veľkom štýle a vyhral epapu s 9 sekundovým náskokom. Stal sa iba 4-tým, ktorý vyhral všetky individuálne časovky na tour po Bernard Hinaultovi, Eddy Merckxovi a Miguelovi Indurainovi. Nasledujúci deň prišiel do cieľa v Paríži, oblečený v žltom tričku.

Lanceho výstup do Sestrére si možno pozrieť tu:

Krátky zostrih z LAnceho vystúpenia na Tou v roku 1999 si možno pozrieť tu:

Ako behajú naozajstní bežci.

Príbeh Ondreja Evina (Ondriška z fóra běhej.com) o tom ako si išiel v sobotu 6.12 zabehnúť pretek Mikulášsky beh v Bardejove na 7,4kilometra. Stal sa z toho taký letecko-bežecký deň. Stačí si prečítať:
Napísané to bolo v pondelok po behu, len kvôli časovým súvislostiam.
Takže teraz už Ondriško priamou rečou:

Keďže v sobotu bol pretek až poobede, zavčas ráno som si dal rozbehanie hodinu a pol. Doobeda som mal prácu pri dome s lopatou a fúrikom, pred obedom som na bajku šiel do mesta sa zaprezentovať a keď som išiel naspäť domov tak som sa krásne vysekal na rovine, pád z ničoho nič na pravý bok, pekne som sa udrel a cítil som aj ľavý členok, ale adrenalín zaúčinkoval tak idem ďalej, doma som zistil že mám krásne zodretý bok a členok pekne bolí, ale som tak nabudený že beriem pretekársku výstroj a idem ako vždy, keď je v meste pretek na štart behom. Napriek tomu že som členok cítil, som sa pekne rozbehal a nažhavený sa postavil na štart, nenechal som sa strhnúť besným tempom a bežal si svoje s tým že budem v druhej polke pridávať do maxima. Ale čelo utieklo rýchlo a od druhého kilometra som si bežal sám, a keďže som aj obehol pár kamarátov , tak nejako motivácia nebola potom vysoká. Skúsil som si aspoň kopnúť predposledný km za 3:20 čo je na mňa veľmi slušné, ale pulz mi nevyskočil do maxima, dal som len 188 hoci mám určite cez 190. Aj keď som naplno zabral tak do maxima som sa nedostal, posledný km som už vypustil. S časom 25:33 na trati ktorá mala min.7400m som veľmi spokojný. Srde a pľúca stíhali, ale bolo vidno že nemám naučený krok na také tempo po rovine. Po behu som ešte natočil pekných pár km s oveľa rýchlejšími bežcami, hlavne s majstrom SR v maratóne Pástorom - je to dobrá príležitosť pokecať a okukať od nich niečo. Nasledoval výbeh domov, aby som natočil km, lebo v sobotu stále behávam dlhý beh, lenže záver som musel isť pešo, lebo mi odišiel členok. Krásne napuchol, v noci som skoro nespal lebo na pravej strane ma bolel bok a na ľavej nohe členok. Zrejme pri páde som si ho trochu podvrtol. Včera ráno bol členok v nebehateľnom stave, ale na bajk sa tým dalo vysadnuť, tak som si aspoň dal 2h jazdu na frekvenciu s pár rýchlymi úsekmi na ťažší prevod. Dnes v noci to tiež nestálo za veľa, ale ráno som skúsil s obviazaným členkom vybehnúť na trávnik, a celkom to šlo, pravda v miernom tempe. Bude treba pár dni kontrolovaného behu vo voľnom tempe po mäkkom teréne a bude to ok.

Takže, celkovo som veľmi spokojný lebo som sa pekne otestoval pred Štefanským behom na 10km. Tam by som chcel bežať čo najviac pod 35min a zároveň som natočil veľa km a dostal som veľkú chuť do ďalšej prípravy. Síce budem musieť pár dni riadne zvoľniť v behu, ale aspoň je to príležitosť na odpočinok pred poriadnou zaberačkou čo ma čaká od Vianoc, lebo budem mať dlhšie voľno.
Napísal Ondrej Evin.
Zaujímavé nie. Na záver. Skúste si tipnúť koľko kilometrov Ondriško celkovo nabehal za sobotu? Ja to tiež neviem, ale Ondrej nám to určite nakoniec prezradí.

Karol Džalaj o Ironman Western Australia.

Predstavovať slovenského ironmana Karola Džalaja určite netreba. Karol sa tento rok pozrel do sveta veľkého triatlonu a po dvoch štartoch v kategórii PRO na IM Malajzia a IM Wisconsin sa znovu postavil na štart záverečného podujatia svetovej série Ironman a to IM Western Austrália.

Aká bola cesta? Mal si nejaké problémy s batožinou? Cestoval si sám, alebo s niekým?
Cesta prebiehala hladko s medzipristátím v Dubaji. Ja, Petr Vabroušek ani Dano Paľko nemáme problémy s cestovaním a vychutnali sme si aj vyše týždňový pobyt v obytnom karaváne bez ponorkovej choroby.

Trénoval si v Austrálii?
Nejaký čas sme strávili v bazéne, mori, na bicykli a behom. Tréning je však silne slovo, išlo už skôr iba o vyladenie.

Aké panovali podmienky v deň preteku?
Príjemná krištáľovo čistá morská voda. Na začiatku cyklistiky 7 hod. ráno už 20 stupňov a vietor. Na behu vyše 32, vietor a veľmi ostré slnko, pred ktorým sa nedalo veľmi schovať Viacnásobne použitie opaľovacích krémov bolo nevyhnutné. Petr V. vraj videl natierať sa aj černocha, takže kto z bielych zaváhal par dni sa dobre nevyspal.

Priblíž nám ako sa ti darilo počas preteku, profil tratí ako ti vyšli jednotlivé disciplíny?
Plával som za 50:12, čo je môj najhodnotnejší výkon počas železňaka. Cyklistická rovinatá časť mi rýchlo ubiehala, len asi do 100ho kilometra. Potom som nebol schopný dostať do seba nejakú stravu iba čistú vodu a stačilo to na 4:53. Beh už bol len bojom o finišerskú medailu a 3:35 je môj negatívny osobák na Ironmanskom maratóne.
Za zmienku ešte stoji, že okrem mňa a Dana boli na štarte ešte dvaja Slováci.
Miroslav Blanárik žijúci v Malajzii finišoval v čase 11:19. Veľmi solídny výkon podala 27 ročná Alena Stevens, žijúca v Dubaji, ktorá svojho prvého Ironmana dokončila za 11:06. Bolo by zaujímavé keby cez leto došla na nejaký Slovensky pretek konfrontovať sa s domácou konkurenciou.

Aký si mal celkový dojem z preteku? Odporučil by si ho za radiť do kalendára aj ostatným?
Pretek bol na krásnych tratiach a zorganizovaný dokonale. Akurát mu možno vytknúť laxnosť rozhodcom pri posudzovaní draftingu, ale to je asi problém viacerých podnikov IM.
Divákov tam síce nebolo toľko ako v kvalifikačných pretekoch v Európe a Amerike, ale boli veľmi príjemný a srdečný. Stoji za to absolvovať tento pretek a užiť si trochu klímu a prostredie u protinožcov.

Mal si nejaký v Austrálii nejaký vínimočný zážitok?
Počas kontroly na Perthskom letisku si ma vyhliadok pes Austrálskej pohraničnej stráže ako záujmoví objekt. V duchu už som sa lúčil s mojimi kamošmi a položil si básnickú otázku ako kedysi Juro Jánošík tesne pred popravou „Ľudia začo“!. V jeho prípade dav skríkol „za rebro, za rebro“! No a v mojom mi colník vraví „za ovocie, za ovocie“, ktoré je prísne zakázané dovážať na austrálsky kontinent. Pokuta 200 dolárov ma minula tesne, ale už nie zápis do ich registra.

Prípravu v zimnom období stráviš na Slovensku, alebo sa chystáš najazdiť nejaké tie kilometre niekde v teple?
Po novom roku sa chystám na sústredenie na Kanárske ostrovy a môj najbližší vážny pretek bude 13.marca v Abu Dabhi.

Karol, ďakujem za rozhovor a želám veľa zdaru a zdravia v príprave a v budúcej sezóne minimálne toľko prvých miest, koľko bolo v tejto tých druhých.

Andy Potts: Zachovaj si svoje silnú disciplínu, budeš ju potrebovať.

Andy Potts, jeden najlepších ironmanov, majster sveta z Clearwateru z roku 2007 a ešte pred tromi rokmi typický „krátkotratiar“ sa vyjadruje o svojej filozofii trénovania. Je známy tým, že je vynikajúci plavec, pravidelne vyplával na prvých miestach aj v seriáli svetového pohára v krátkom triatlone. A v dlhom? Porazte ho. V ktorom preteku nevyplával prvý, alebo medzi prvými? Je to proste megaplavec, horší cyklista a výborný bežec. Logicky by sa naskytovala myšlienka, obetovať časť plaveckého tréningu v prospech cyklistiky, ale Andy má iný názor.
V nasledujúcom článku hovorí:
„Vždy som považoval za smiešne, keď mi navrhovali, aby som ubral nejaký čas z plaveckého tréningu aby som mohol viac jazdiť a behať. Toto by síce ubralo na kvalite mojej najsilnejšej disciplíny, ale by som bol dobrý vo všetkých troch disciplínach. Ja si to nemyslím. Keď plávam ako svetová extratrieda, potom je pre mňa výzvou vylepšiť aj ostatné disciplíny na túto úroveň, aby sa vylepšilo celé moje vystúpenie. Nie je potrebné nechať trpieť svoju silnú stránku. Mal by si myslieť na to, ako všetko dostať na úroveň svojej najsilnejšej disciplíny.

Aby si na naozaj zlepšil, musíš urobiť svoje slabosti svojimi prednosťami a pritom si zachovať svoje silné stránky. Týmto spôsobom sa celkovo zlepšíš a posunieš svoju výkonnosť o stupeň vyššie."
Celý článok si môžete prečítať tu:
http://triathlon.competitor.com/2009/12/training/andy-potts-keep-your-strength-youre-going-to-need-it_6239
Zdroj: http://triathlon.competitor.com/

Ironman World Championships from Inside.

Našiel som toto zaujímavé video, je to pohľad pretekára Mitcha Throwera na Hawajského Ironmana. Celý pretek absolvoval s kamerou a tak poskytol najautentickejší podľad na pre každého vysnívaný Hawai.
Stačí sledonať a žasnúť :))))).
Pridávam aj originálny text:
Watch this Ironman Triathlon From The Inside video for an inside perspective on the World Championships in Kona, Hawaii.
Mitch Thrower, the first athlete in history to race in the Ironman with a Video Camera, provides commentary and perspective. If you've ever wondered what it's like to race in the Ironman Triathlon World Championship, have a look.
Note: Special Training and permission were required. This is the extended version of the 3 min video released earlier. A very special thanks to Max Graham, for his song, "Does She Know Yet" (avail at iTunes and used with permission).

Ironman Western Australia pre Ginu Crawford a Patricka Vernay.

Obaja už vedeli, ako chutí víťazstvo v Západnej Austrálii. Crawford obhajovala minuloročné víťazstvo a Vernay zvíťazil v roku 2007. Dokonca na austrálskej pôde vybojoval už svoje piate víťazstvo.
Na štart sa postavilo rekordných 1309 pretekárov a 110 štafiet.
Počas preteku panovala nepríjemná horúčava a v týchto ťažkých podmienkach dokončilo iba 20 z celkového počtu 34 profesionálov.
Plávanie ovládli Lawrence van Lingen (South Africa) a Scott Neyedli (Great Britain) za 47:21 a za nimi plávala skupina Tim Berkel, Vernay, Jimmy Johnsen, Ollie Whistler, Timothy Marr, Josh Rix, Courtney Ogden a Chris Dmitrieff so stratou 40 sekúnd.
Prvý sa však na trať cyklistiky vydal Dán Jimmy Johnsen, uvedomujúc si problémy s achilovkou a tak za to poriadne vzal už na cyklistike, aby si vybudoval rozhodujúci náskok. Johnsen odtiahol sólo celú cyklistiku. V polovici cyklistiky mal už trojminútový náskok pred skupinou prenasledovateľov, vedenou Patrickom Vernayom. Johnsen dokončil cyklistiku za 4:31:38 a na beh vyrážal so 6 minútovým náskokom. Za ním nasledovali Vernay, Neyedli, Berkel, Ogden a Matty White. Vernay nasadil poriadne tempo a na 15. kilometri sa dostal do vedenia a krátko na to predbehol bojujúceho, ale nie zdravotne v poriadku Johnsena aj Neyedli. V tomto poradí dorazili aj do cieľa.

A takto vyzerala prvá desiatka v cieli:
1. Patrick VERNAY 8:13:59
2. Scott NEYEDLI 8:17:47
3. Jimmy JOHNSEN 8:21:11
4. Courtney OGDEN 8:22:06
5. Matty WHITE 8:35:03
6. Jason SHORTIS 8:37:20
7. Timothy MARR 8:40:35
8. Luke WHITMORE 8:56:04
9. Matt STEPHENS 8:56:25
10. Petr VABROUSEK 8:57:08
Petrovi Vabrouškovi chýbala minúta aby sa prepracoval na 8. priečku – škoda, že marató nemal o nejaký ten kilometrík naviac.
A ako si viedli ostatní :
Karol Džalaj zvládol pretek v čase 9:22:44, čo znamenalo celkové 35. miesto a 13. medzi profíkmi. Karol plával za 0:50:12, cyklistiku absolvoval za 4:54:45 a bežal za 3:37:45.
Dano Palko skončil celkovo na 101. mieste a 18. v ketegórii M30. Dano plával za 1:00:16, cyklistiku zvládol za 4:53:36 a bežal za 4:03:00, takže celkovo to robilo 9:56:54.
Vynikajúco zašiel trať mladší z rodinného dua Vraštilovcov za 9:29:02 a obsadil celkové 44. miesto a 6 v kategórii 25-29 rokov.
Jeho otec zvládol trať za 10:49:36 a skončil na 248. mieste a 3. v kategórii M55.
V M60 skončil P. Podešva tiež na 3. mieste v čase 11:19:28. Celkovo to stačilo na 346. miesto.
V ženskom preteku bolo všetko od začiatku v réžii Giny Crawford. Viedla už po plávaní a po cyklistike mala viac ako 11 munútový náskok, ktorý v pohode udržiavala až do cieľa.

Poradie v ženskom preteku bolo nasledovné:
1. Gina CRAWFORD 9:16:52
2. Christie SYM 9:20:41
3. Sarah POLLETT 9:21:33
4. Charlotte PAUL 9:33:05
5. Kate BEVILAQUA 9:45:53
6. Linda O'CONNOR 9:50:10
7. Rebecca EVELEIGH 9:50:55
8. Dianne EMERY 9:54:27
9. Katie KENNY 9:57:01
10. Nera JAREB 10:00:00

Ironman Western Australia už tento víkend

Ozubené kolesá mašiny WTC sa točia poriadnym tempom a už tretí víkend po sebe tu máme závod serie Ironman. Po dvoch pretekoch na Americkom kontinente sa pozornosť všetkých ironmanov upriami do západoaustrálskeho Busseltonu.

Tento krát to bude aj za účasti Petra Vabrouška, Karola Džalaja a Daniela Palka. Kde tá západná Autrália vlastne je? Tu.

 Viac o tomto regióne sa dá dozvedieť tu : http://www.ironmanwa.com/ironmanwa/venue.htm

alebo sa dá pozrieť pekný informačný leták tu :

http://www.ironmanwa.com/ironmanwa/2008/Ironman%20WA%202008%20Brochure.pdf

Nemá cenu písať to, čo je už napísané :).

A aké budú trate?

Plávanie v jednom okruhu okolo móla :

Cyklistika je absolútne rovinatá v troch okruhoch, ale môže poriadne fúkať :

etherh

V meste sa trošku kľučkuje, takže to mierne spomalí:

Bežať sa bude v troch okruhoch?

Čo dodať, asi iba držať palce našim kamarátom, aby si profíci zarobili na živobytie a Dano aby získal slot. Chalani držte sa!!!

Zdroj: http://www.ironmanwa.com/ironmanwa/

Lance v rokoch 1994-1996

Lance v roku 1994 v drese majstra sveta a pro teamu Motorola

1994 - opäť vyhral americkú Thrift Drug Classic, skončil druhý na Tour Du Pont v USA, v Európe bol druhý na jeho "obľúbenej" klasike v San Sebastiane a druhý bol aj na klasike Liége - Bastogne - Liége.

V roku 1994

V 1995-tom stál opäť na štarte Tour de France. Tento krát už dokončuje celú Tour a vyhráva 18. etapu do Limoges. V závere etapy sa utrhol vedúcej skupine a vyhral hnajúc ho do cieľa túžba dokončiť to, čo sa nepodarilo jeho tímovému kolegovi Fabiovi Casartellimu (táto etapa bola jeho cieľom), ktorý zahynul 3 dni pred tým po páde v zjazde v 15. etape. Celkovo končí 36. so stratou 1 hodina a 28 minút na víťazného Miguela Induraina. Okrem toho vyhral Tour du Pont a aj San Sebastian classic.

Toto je záznam s posledných metrov 18. etapy TdF a rozhovor s Lancom.
Rok 1996 už je iná kapitola. Lance podpisuje lukratívnu z Cofidis-om, ale nedarí sa mu.
Vyhráva síce opäť Tou du Pont, ako aj klasiku Fleche Wallone, ale vzdáva na Tou de France a olympiáda v Atlante je v jeho očiach prepadákom - končí na 6. a 12. mieste.
Ale to nie je nič oproti tomu čo prichádza v októbri. Diagnostikujú mu rakovinu a šanca na prežitie je okolo 50%. Podstupuje chemoterapiu, ale to všetci poznajú. Proste svoj boj vyhráva. Odporúčam prečítať si knižku "It is not about the bike". Je to strhujúce čítanie.

O jeho comebacku zase niekedy neskôr.