Lanceho prvý comeback 1999

Po dlhej liečbe, chemoterapií a množstve vyšetrení sa v roku 1998 vrátil k bicyklu a podpísal kontrakt s tímom US Postal. Jeho vychudnutá postava mu však nepomáhala k získaniu predošlých výsledkov. V priebehu liečby stratil všetku svalovú hmotu. Začal spolupracovať s novým trénerom, Johanom Bruyneelom, ktorý mu dodal potrebnú motiváciu, zmenil tréning a prípravu a zlepšil jeho techniku. Jeho snom sa slala staré dáma - Tour de France.

Pretekať začal už v druhej polovici roka 1998. Vyhral preteky okolo Luxemburska, Rheinland-Pfalz Rundfarht v Nemecku a Cascade Classic v Oregone. A hlavne skončil 4. na Vuelta Espana. To bol obrovský prísľub, že by sa z neho mohol stať výborný pretekár pre dlhé etapové preteky. Hlavným cieľom pre rok 1999 bola Tou de France. Strávil jar tréningom v Európe v Alpách a Pyrenejach. Vedel, že prežiť tieto preteky nie je žiadna zábava a dôjsť do cieľa a vyhrať vyžaduje extrémny tréning. Armstrong vtedy povedal: „Rakovina je najlepšia vec, čo sa mi mohla prihodiť. Pred tým, ako som ochorel, som sa nestaral o stratégiu, taktiku, alebo tímovú prácu – ale nikto (nehľadiac na je schopnosti) sa nestane veľkým cyklistom bez zvládnutia týchto aspektov športu. Keď prišiel štart pretekov Armstrong bol pripravený. Štartové pole síce oslabené o dve najväčšie hviezdy cyklistiky Jana Ullricha (zranenie) a Marca Pantaniho (podozrenie z dopingu), ale pred Lancom stála aj tak obrovská výzva. Ešte pred štartom ušili Bruyneel s Armstrongom taktiku ktorá viedla k víťazstvu. Lance vyhral hneď úvodný prológ na 8,2km trati, kde vylepšil Indurainov rekord o 10 sekúnd. Po prvý krát v kariére si obliekol žlté tričko na Tour. 8. etapa bola individuálna časovka a Lance ju vyhral a dostal sa opäť do žltého, ktoré musel pred tým odovzdať v rovinatých etapách.

9. etapa do Sestriére bola prvá naozajstná skúška. Nikto neveril, že Armstrong bude rovnako dobrý ako v časovke aj v kopcoch. Taktika ostatných tímov bola jednoduchá – neustále atakovanie, až kým ho nezlomia. Podarilo sa im dokonca totálne rozobrať celý tím US Postal a Armstrong zostal pod posledným 8 kilometrovým stúpaním sám so stratou 32 sekúnd na čelo. Ale napriek predpokladom, Armstrong nastúpil, stiahol stratu, preletel okolo prvých pretekárov a prirútil sa do cieľa etapy ako prvý. Po tejto etape mal náskok v celkovej klasifikácií viac ako 6 minút. LAnce vedel, že jediná vec, ktorá by ho mohla pripraviť o jeho prvé víťazstvo na Tour je predposledná 19. etapa vo Futuroscope - druhá individuálna časovka. Tu sa dá ľahko stratiť všetok náskok, ktorý si pracne vybudoval v kopcoch a predchádzajúcich časovkách. Ale Lance preletel trať vo Futuroscope vo veľkom štýle a vyhral epapu s 9 sekundovým náskokom. Stal sa iba 4-tým, ktorý vyhral všetky individuálne časovky na tour po Bernard Hinaultovi, Eddy Merckxovi a Miguelovi Indurainovi. Nasledujúci deň prišiel do cieľa v Paríži, oblečený v žltom tričku.

Lanceho výstup do Sestrére si možno pozrieť tu:

Krátky zostrih z LAnceho vystúpenia na Tou v roku 1999 si možno pozrieť tu:

Lance v rokoch 1994-1996

Lance v roku 1994 v drese majstra sveta a pro teamu Motorola

1994 - opäť vyhral americkú Thrift Drug Classic, skončil druhý na Tour Du Pont v USA, v Európe bol druhý na jeho "obľúbenej" klasike v San Sebastiane a druhý bol aj na klasike Liége - Bastogne - Liége.

V roku 1994

V 1995-tom stál opäť na štarte Tour de France. Tento krát už dokončuje celú Tour a vyhráva 18. etapu do Limoges. V závere etapy sa utrhol vedúcej skupine a vyhral hnajúc ho do cieľa túžba dokončiť to, čo sa nepodarilo jeho tímovému kolegovi Fabiovi Casartellimu (táto etapa bola jeho cieľom), ktorý zahynul 3 dni pred tým po páde v zjazde v 15. etape. Celkovo končí 36. so stratou 1 hodina a 28 minút na víťazného Miguela Induraina. Okrem toho vyhral Tour du Pont a aj San Sebastian classic.

Toto je záznam s posledných metrov 18. etapy TdF a rozhovor s Lancom.
Rok 1996 už je iná kapitola. Lance podpisuje lukratívnu z Cofidis-om, ale nedarí sa mu.
Vyhráva síce opäť Tou du Pont, ako aj klasiku Fleche Wallone, ale vzdáva na Tou de France a olympiáda v Atlante je v jeho očiach prepadákom - končí na 6. a 12. mieste.
Ale to nie je nič oproti tomu čo prichádza v októbri. Diagnostikujú mu rakovinu a šanca na prežitie je okolo 50%. Podstupuje chemoterapiu, ale to všetci poznajú. Proste svoj boj vyhráva. Odporúčam prečítať si knižku "It is not about the bike". Je to strhujúce čítanie.

O jeho comebacku zase niekedy neskôr.

Lance v roku 1993

Toto bol asi prelomový rok v jeho prvej cyklistickej kariére. V tejto sézóne vyhral 10 titulov. Najskôr vyhral Triple Crown of Cycling (the Thrift Drug Classic in Pittsburgh, the K-Mart West Virginia Classic and the CoreStates USPRO national championship in Philadelphia) a zinkasoval bonus milión dolárov. Stal sa teda profesionálnym majstrom USA a tak sa mohol v drese národného šampióna postaviť na štart Tou de France. Ako dopadol. Tour nedokončil (odstúpil po dvanástej etape), ale stal sa vo veku 21 rokov najmladším víťazom jednej z etáp na Tour (z Calons-sur-Marne do Verdonu).

V tomto roku sa ešte stal profesionálnym majstrom sveta v cestnom preteku v Nórskom Oslo.
Záverečné minúty pretekov si možno pozrieť tu:


Bol to dobrý rok, a čo bolo potom. Zase až sa mi bude chcieť.

Čo bolo v 90-tych rokoch na Tour de France ešte zaujímavé?

Pre mňa osobne zrodenie legendy týchto pretekov.
V rokoch 1991-1999, ktoré na Tor de France patrili predovšetkým Miguelovi Indurainovi sa nenápadne začala rodiť najväčšia hviezda Tour – Lance Armstrong.
Kto je to? Aká bola jeho cesta k cyklistike? Prečítal som o ňom toho veľa a dá sa toho aj naozaj nájsť veľa, a tak tu nebudem opisovať, to, čo už bolo napísané, ale skôr jednoduchým spôsobom priblížim jeho cestu k prvému titulu na TdF.
Lance sa narodil 18. septembra v Plano Texas, USA.
Detstvo nič-moc, ale to zaujímavé prichádza približne v desiatich rokoch, kedy sa začal zaujímať o plávanie a atletiku. V 13-tich začal s triatlonom a začalo sa mu neskutočne dariť. Je zbytočné o tom vypisovať, stačí sa pozrieť, ako si to 15-ročný Lance rozdáva s Marcom Allenom na Bermuda Triathlon 1987.

V 16-tich sa stal profesionálom a začal si triatlonom zarábať.
V rokoch 1989 a 1990 sa stal národným šampiónom v krátkom triatlone.
Jeho víťazstvo z roku 1989 sa dá pozrieť tu :


To už začal pokukovať po cestnej cyklistike. Keď chodil posledný rok na strednú školu, vykašľal sana školu, aby mohol trénovať s americkým juniorským cyklistickým tímom v Collorado Springs. A tak sa dostal aj na Majstrovstvá sveta juniorov do Moskvy. Tam dieru do sveta neurobil a po prepálenom začiatku skončil v poli porazených v časovke. Ešte v tom roku 1991 stihol získať amatérsky titul majstra USA. O rok na to skončil 14. na Olympiáde v Barcelone a hneď na to sa stal profíkom v tíme Motorolla.
Svoju profi-karéru začal pomerne neslávne posledným miestom na augustovej klasike v San Sebastiane. Asi ho to nabudilo, lebo o dva týždne skončil na svetovom pohári v Zurichu na druhom mieste.
A čo prišlo potom, nabudúce.

Tour de France - Best climbs Ever 1990-1999

Náhodou som natrafil na You tube na tieto krásne videá. Je to deväťdielna séria, mapujúca tie naj-výstupy na Alpské a Pyrenejské kopce pošas 90-tych rokov. Strašne rád som si znovu pozrel súboje LeMonda, Chiapuchiho, Bunia, Fignoina, Induraina, Bruynela, Rommingera, Ulricha, Pantaniho a na záver Mr. Tour Lanca Armstronga pri jeho come-backu. Takže vrele odporúčam, zaberie to tak hodinku a pol, ale stojí to za to, kvalita videa nič-moc, ale zážitok zaručený.

Pre úplnosť pridávam link na výsledky ( sú tam všetky ročníky):

http://en.wikipedia.org/wiki/1990_Tour_de_France